Ťažké kovy
Ťažké kovy ako kontaminanty prostredia pochádzajú z emisii priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva (aplikácia umelých hnojív a ochranných prostriedkov v poľnohospodárstve). Do vôd sa dostávajú z priemyselných odpadových vôd, z pesticídov, z hnojív, zrážkami prechádzajúcimi znečistenou atmosférou. Do prírodných vôd sa však ťažké kovy dostávajú i prirodzenou cestou, a to zvetrávaním geologických materiálov. Nebezpečné sú svojimi vysokými akumulačnými koeficientami a toxickým pôsobením na živé organizmy.
V sedimentoch a vo vodnej flóre a faune sa mimoriadne silne akumuluje ortuť (pochádzajúca napr. z organoortuťnatých pesticídov používaných v poľnohospodárstve), arzén, olovo (pochádzajúce donedávna najmä z výfukových plynov motorových vozidiel). Niektoré ťažké kovy, ako napr. meď, kadmium, sa za prirodzených podmienok nachádzajú v povrchových vodách v koncentráciách zodpovedajúcim jednotkám až desiatkam µg.l-1. Antropogénne podmienenými emisiami (v prípade kadmia – odpadovými vodami z povrchovej úpravy kovov, fotografického a polygrafického priemyslu, vylúhmi z plastických potrubí (v ktorých je kadmium používané ako stabilizátor), v prípade medi - výluhmi z rudných nálezísk s vysokým obsahom medi) sa ich koncentrácia vo vodách môže zvýšiť i na niekoľko desiatok mg.l-1. Toxicita chrómu závisí od jeho oxidačného stupňa, v ktorom je vo vodách prítomný. Najvýznamnejšími zdrojmi chrómu sú odpadové vody z povrchovej úpravy kovov, garbiarskeho a textilného priemyslu.
Všetky tieto prvky zo skupiny ťažkých kovov spôsobujú ťažkosti a choroby rôzneho chrakteru. Sú karcinogénne, podporujú množenie candida albicans, plesní. Môžu byť hlavnou príčinou autoimunitných reakcií v organizme, vytláčajú esenciálne minerály z tkanív, majú svoj podiel na osteoporóze, kŕčových žilách, zubných problémoch, lámavých nechtoch a pod. Dôkazom prítomnosti ťažkých kovov sú kožné problémy (atopický ekzém, dermatitída), znížená imunita, spôsobujú poruchy štítnej žľazy, hormonálne poruchy a ďalšie, vedúce až k Alzheimerovej chorobe či Parkinsonu.
Zdroj: SAŽP
